Posvätné miesta na Zemi
Skalný dóm
Skalný dóm stojí v samom srdci bývalého územia Jeruzalema. Budovali ho moslimskí stavitelia od roku 687 a pod pozlátenou kupolou bola skala, odkiaľ údajne prorok Mohamed vystúpil do neba. Avšak na tom istom mieste kedysi stála svätyňa venovaná svätej Sofii, takže prví kresťania verili, že skala bola miestom, kde Pontský Pilát odsúdil Ježiša na smrť na kríži. Význam má aj pre židovskú kultúru: v súlade s posvätnými zvitkami Talmudu je toto miesto najposvätnejším miestom na zemeguli, tam totiž Boh údajne začal stvorenie sveta. Skala, ktorá sa dnes nachádza pod dómom, je „základným kameňom sveta“, z nej totiž Boh vzal hlinu a vytvoril z nej Adamovo telo. Skalný dóm teda nie je mešitou v pravom zmysle slova, ale spoločnou svätyňou veriacich všetkých vyznaní.
Chrámový súbor v egyptskom Karnaku je najväčším známym náboženským komplexom na svete. Rozprestiera sa na ploche dlhej jeden a pol kilometra a širokej osemsto metrov a zahŕňa viaceré chrámy s nádvoriami a so sieňami, nespočetné pamätníky, ako aj obelisky postavené na počesť boha Amona. Obrovský komplex je rozdelený do troch samostatných sektorov. Uchvátia vás rozmery stĺpov. Najvznešenejšou stavbou tohto areálu je Veľká hypostylová sieň. Chrámový komplex si môžete pozrieť aj v noci, predstavenie svetla a zvukov uprostred ruín je nezabudnuteľným zážitkom.
Delfská veštiareň
Pre Grékov sú Delfy posvätným pútnickým miestom. V staroveku pokladali Delfy, ktoré sa rozprestierali na juhozápadnom svahu hory Parnas, desať kilometrov od Korintského zálivu, za stred Zeme. Keďže boli bohaté, opakovane sa stávali cieľom útokov a invázií. Najdlhšie fungovala veštiareň, a to až do roku 390 n. l. Pri základni svätyne vyvieral Kastalský prameň, obklopený bol vavrínovým hájom a údajne sa z neho vyparovali halucinogénne látky, ktoré vyvolávali veštecké vízie budúcnosti. Keď sa začali výkopové práce v Delfách, našiel sa aj tento prameň, ktorý je jednou z atrakcií.
Pahorok, na ktorom stojí chartreská katedrála Notre-Dame, bol kultovým miestom odjakživa. Zaujímavé sú vibrácie katedrály. Na duševné rozpoloženie návštevníka vplýva elektromagnetické pole stavby, ktoré mení polaritu tela a uvádza ju do súladu so zemskou osou. Táto obnovená rovnováha je podobná tej, ku ktorej dochádza na brehu mora, optimalizuje okysličovanie krvi a zmierňuje svalové napätie. Následné uvoľnenie spôsobuje, že sme väčšmi otvorení „dobrým duševným vibráciám“. Výskumom sa dokázalo, že pod katedrálou je päť podzemných prameňov a geologické trhliny. Podľa legendy má pútnik vstúpiť do katedrály, prejsť vyrezávaným kruhovým labyrintom na podlahe až do stredu a naplniť sa duchovnou energiou.
Ešte pre milovníkov čísel: vyššia veža katedrály meria 115 a nižšia 106 metrov, celková dĺžka katedrály je 130 m a šírka 33 m. V katedrále je 175 vitráží.
Je jednou z najznámejších kresťanských tradícií a v posledných rokoch priťahuje tisícky ľudí. Legenda hovorí, že Jakub starší, najobľúbenejší Ježišov učeník, sa rozhodol priniesť hlas kresťanstva až na koniec sveta. Kraj sveta bol v staroveku na konci známeho sveta, tento koniec bol na území dnešnej Galície v Španielsku. Jakuba po návrate sťali, apoštoli jeho telo ukradli a pochovali na mieste, kde dnes stojí katedrála v Santiagu. Časom sa stal apoštolov hrob posvätným miestom prvých kresťanov. Koncom 50. rokov minulého storočia začal páter Elías cestu značkovať od Pyrenejí až po Santiago. Prejsť túto cestu, ktorá má hlboký náboženský a kultúrny význam, znamená nielen spoznávať ľudí, ale byť zahrnutý aj ich pozornosťou a radami.
