Paulo Coelho - Príbeh o Nasrudínovi
"Nasrudín ohlásil začiatok prednášky na druhú hodinu popoludní a záujem bol obrovský: predalo sa všetkých tisíc vstupeniek a viac než šeststo ľudí zostalo vonku a sledovalo prednášku na uzavretom televíznom okruhu.
Presne o druhej hodine prišiel Nasrudínov asistent a oznámil, že pre nepredvídané okolnosti začne prednáška neskôr. Niektorí ľudia namrzene vstali, vyžiadali si vrátenie vstupného a odišli. I tak zostalo v sále a vonku ešte mnoho ľudí.
Ani do štvrtej popoludní sa súfijský majster nedostavil a ľudia začali pomaly odchádzať a brať si peniaze spät: v tú dobu napokon končila pracovná doba a bol čas vrátit sa domov. O šiestej hodine už z tisícsedemsto pôvodných poslucháčov ostalo menej než sto.
A vtedy vstúpil dovnútra Nasrudín. Na prvý pohľad bol úplne opitý a hneď začal flirtovať s nejakou krásavicou v prvom rade.
Sotva pominul moment prekvapenia, ludia sa začali rozčulovať: ako je možné, že po štvorhodinovom oneskorení sa ten človek správa takto? Ozvali sa prejavy nesúhlasu, ale súfijský majster si to vôbec nevšímal: ďalej vykrikoval, aká je tá slečna sexy, a pozval ju, aby s ním šla do Francúzska."
To je teda majster, pomyslela si Veronika. Ešte dobre, že som týmto veciam nikdy neverila.
"Nasrudín najprv sprosto vynadal tým, ktorí protestovali, a potom sa pokúsil vstať, ale zvalil sa na zem. Rozhorčení ľudia sa rozhodli ísť preč a celé to žalostné predstavenie prehlásili za šarlatánstvo, ktoré by sa malo pranierovať v tlači.
V sále zostalo devät osôb. Hned po odchode poslednej skupiny pobúrených občanov Nasrudín vstal; bol úplne triezvy, oči sa mu leskli a celá jeho osobnosť vyžarovala vážnost a múdrost. 'Vám, ktorí ste tu zostali, sú určené moje slová', povedal. 'Uspeli ste v dvoch najťažších skúškach na duchovnej ceste: v trpezlivosti čakat na pravú chvíľu a v odvahe nebyť sklamaní tým, čo príde. Vás budem učit'.
Potom sa s nimi Nasrudín podelil o niektoré zo súfijských postupov."
úryvok z knihy Paulo Coelho - Veronika sa rozhodla umrieť.